A chvalabohu som ani nemusel. Tento rok som si povedal (po schválení šéfkou), že práca pôjde na akcii bokom, usadil sa a nechal sa viesť atmosférou, riadiť výhradne srdcom a ovládať diabolskými nápojmi. Síce sme tým pádom prišli o video, ale veď zážitky treba prežívať. Vítanie roka 2023 – akcia, ktorá je jednou z tých tradičných pre našu spoločnosť. Tak a teraz už viete o čom je reč. To aby som sa mohol ďalej vypisovať len tak z hlavy nemysliac na fakty udalosti a potrebu vám ich všetky vylíčiť. No pravdou je, že aspoň nejaké musím.

Ták jo noo. Je – bol (je keď píšem, bol keď to čítate) január a pandémia už opustila médiá. Nie je preto dôvod odkladať neodkladné a privítanie roka 2023 zorganizovať v termíne, ktorý je pre túto akciu tradičným. Vivat sloboda a vivat, crescat, floreat Telegrafia (google vám napovie). Teda aspoň v skratke popísaný príhovor nášho chieftana Petra Marčáka. Tešenie na akciu bolo značné a už od rána sme si trénovali žalúdky na nedostatok jedla, aby sme ich v podvečer úplne vytrápili. Dočkali sme sa a v priebehu času prišlo na moje slová. Priestory nám tentokrát zapožičala zrekonštruovaná budova na Južnej Triede, v ktorej sídli Bistro Bakoš a tiež spoločensko-kultúrne prezentovaná Fabrika 48. A teda sánka dole. Takto by sa mali staré budovy využívať. Po vstupe do budovy mi zrak padol na vystavené superkáry lemujúce cestu k pripraveným stolom. No keď človek uvidí prestreté stoly s welcome drinkom a kanapkami, nejaké autá idú bokom.

Po príhovore sme sa išli učiť počítať do štyri. Jeden – predjedlo v podobne bôčikovej paštéty a … na foto možno uvidíte. Dva – polievka z pečenej cvikly. Tri – vytunené kačacie prsia a štryri – teplá (čítaj vlažná) hruška s piškótami a niečím, čo určite nebola čokoládová espuma. A napriek tomu, že máme pocit, že niektoré prílohy boli zamenené, nebolo jedlu možné vytknúť takmer nič. Mňamka. Po dezerte už išla matika bokom a zbavení tejto vednej disciplíny sme sa presunuli do priestorov bistra, kde nás v chladnejšej klíme čakalo atmosférou nasiaknuté predstavenie kapely Peter Bič Project. Najprv len ako umelecký doprovod pri popíjaní, no po pár minútach už ako koncert pre ľudí plniacich parket oslobodzujúcich sa od zábran. Niektorí už znalí a iní práve zisťujúci, že všetky tie melódie znejúce každodenne z rádia majú aj svoj vizuálny charakter. Celé predstavenie ponúklo zážitok pre uši no vypichol by som hekticky dokonalé gitarovo-husľové sóla. Klobúk dole. Šikovní to Košičania.

Nálada ostala nezmenená aj po vystúpení a pohyby, šťastie a výpary šíriace sa z našich kolegovcov vykúrili celú priemyselnú budovu. Tu nie je veľmi o čom bľabotať. Užívali sme si všetci a tancovali z môjho pohľadu tí odvážni. Časostroje ukazovali tesne po polnoci, čo bolo v prepočte pár tanečných kôl a 4 pivá. Po toto číslo ma pustila naučená matika z prvej časti akcie. Čas na tombolu. Tento rok výhradne bez darčekových košov no stále s knihami. Výber cien zameraný na zážitky sa ukázal byť prevratný a svoje miesta tak v tombole zaplnili veľmi zaujímavé výhry. Víťazi sa tak konečne naučia variť, čítať, lietať, robiť kávu či ostanú pri napĺňaní svojich žalúdkov. To všetko pre všetkých… len pre mňa ako zástupcu druhého poschodia cena útechy – domáca hruška z tajuplných pivníc našich riaditeľov. A domáca dula pre druhého zástupcu druhého poschodia Moniku ako prímes do Sunaru. Niekto nám chce niečo naznačiť? No sme mega vďační a takto obdarovaní stále plní energie vydržať do rána. Niekto viac, niekto menej. Ja menej a preto už pomaly končím. V ponuke sa míňal alkohol a v mojej hlave zaspávali bunky. Všetko však s nadhľadom, novými zážitkami a bez nejakej ujmy.

A hľa – ďalší článok o firemnej akcii je na svete. A pre vaše potešenie a moje… tiež, nebude posledný. Náš kolektív sa rád baví a vedenie nás má rado. Čo znamená, že o chvíľu sa zas niekde vidíme. Teda buď to, alebo si o tom iba prečítate. Neviem prečo to musím napísať ale – na konci plieska bič 😉