Kamže to bude? Pýtali sme sa ako každý jeden taxikár už mesiace pred tým, ako sme niekam išli. Nie že by sa nám lokality na Slovensku míňali… práve naopak. Je tu toho toľko pekného, že je priam komplikované si vybrať. No čo tak Orava? Tam sme ešte neboli a Orava ponúka množstvo možností, ako stráviť krásne voľné chvíle na Slovensku. Dokonca aj s kolegami J My ako ERP tím sme si vybrali túto lokalitu hlavne na stmelenie nášho kolektívu, ale tiež na spoznanie tejto časti Slovenska. Vybrať si konkrétne miesto na Orave bolo o už niečo jednoduchšie.

Stanovište: ORAVSKÝ HÁJ, GARDEN HOTEL & RESORT, Brezovica, 13. – 14. septembra 2023.

Pohyb, klince a poľnohospodársky hot-rod

Začali sme ešte v práci chutnými firemnými raňajkami a následnou vlnitou, no príjemnou cestou do rezortu Oravský háj za krásneho slnečného počasia. Po príchode sme vyriešili pár pracovných bodov. To hlavne preto, aby sme sa cítili zaslúžene. Neviem či takéto slovo je normálne spájať s osobami, ale verím, že chápete. Teda v zmysle “bez práce nie sú koláče”. Vybavili sme požiadavky s vysokou prioritou, zopár telefonátov, ale hneď potom sme sa labužnícky pustili do obeda. Následne, v duchu motta našej Ľudky „pohyb, pohyb“, sme začali teambuilding zábavnými aktivitami. Konkrétne vozením sa na traktore. Táto, stále zvažujem či zábavná, aktivita nám umožnila vyskúšať si poľnohospodársky hot-rod a poctivo preveriť naše šoférske umenie. Navyše sme posilnili naše koordinačné schopnosti tým, že sme prenášali val sena, ktorý bolo potrebné správne uchopiť vidlicami traktora. Fyziku hydrauliky tak máme zvládnutú na jednotku… alebo si to aspoň myslíme. Veď už len fyzika hydrauliky je ťažko povedať.

No to je jedno. Utužovanie vzťahov v tíme pokračovalo aj v druhej aktivite – zabíjaní klincov naslepo. “Auč!” Odvaha však nechýbala nikomu z nás a nakoniec sme sa všetci odvážili vyskúšať si, aké je ťažké robiť niečo naslepo, len za pomoci navigovania kolegami. Niekedy by sa povedalo že – mužská to robota, no musíme uznať, že dámam v našom tíme to išlo lepšie a dokonca nás, mužské osadenstvo, v súťaži porazili.

Vojna bez ujmy, sýte ryby a Radova sabráž

Ďalšou aktivitou, kde sa už páni teda museli ukázať, bola fúriková vojna. Nie nebojte sa, nehádzali sme po sebe fúriky, pretože takto sa tím proste nebuduje. My sme sa s nimi pretekali. A dopadlo to dobre a bez ujmy. Naše kolegyne sa bez dopravnej nehody povozili na fúriku, na čo sme sa vyhladnutí pustili do lovu rýb. Musím povedať, že zo začiatku to nevyzeralo veľmi pozitívne a na udice dlhú dobu nič nebralo. Začali sme si myslieť, že ostaneme večer hladní. Napokon sme ryby nalákali na naše návnady a… tie asi vyhladoveli, pretože skákali už aj na margarétky. Konečne sme mohli byť spokojní, že máme čo jesť na večeru. Nie, nie, robíme si srandu, počas teambuildingu nebolo ublížené žiadnemu živému tvorovi :)(Hmm, ako sa to vezme). Nakoniec sme ešte hľadali oravský poklad. Čo nám síce trochu trvalo, ale poklad na Orave sa nám koniec koncov nájsť podarilo… paradoxne to bolo tokajské víno. Bohatí ostávame len zážitkovo.

A po bohatom programe počas dňa nás čakala ďalšia príjemná a mlsná podvečerná aktivita – ochutnávka tokajských vín so skvelým someliérom. Na ochutnávke nás čakali niektoré známe odrody tokajských vín a tuším, že tie tušili, že my čakáme práve na ne. Konkrétne Vulkano, Tuf, Alfa, Zet, ale aj 3-putňový tokajský výber obsahujúci vzácnu pleseň. Rôzne chute tradičných aj nových druhov vín sme si po náročných disciplínach naozaj užili a zároveň sme si aj oddýchli pri profesionálnom výklade pána someliéra. Rado dokonca ukázal, že v ňom tajne driemu someliérske schopnosti. Bravúrne, plynulým pohybom správne otočenou šabľou odrezal hrdlo fľaše vína, ako by to robil po stýkrát. Klobúk, teda korok dole.

Aktivity, prietrž a čaro podzemia

Prichádza noc. Jej príchod sme si užívali debatovaním pri večeri, vychutnávaním ulovených rýb a iných gastronomických delikates. Neskôr, keď sme prechádzali do stavu trávenia, sme sa presunuli do salónika, kde sme hrali Activity- teraz už doslovne, ping-pong, biliard a popíjali sme skvostné tokajské vínka. Pred spaním si ešte niektorí, dalo by sa povedať tí vytrvalí, dali do tela plávaním vo vonkajšom bazéne. Myslím, že respect aj pre nich.

Na druhý deň sme sa zobudili do upršaného počasia. No upršané nemusí hneď znamenať pochmúrne, a ak náhodou áno, tak my sme takí určite neboli. Nám to samozrejme neubralo na nálade a užívaní prítomností tímu kolegov, ktorí radi trávia čas spoločne. A je jedno či tu, či v práci alebo mimo nej. Hurá jedlo. Výdatné raňajky a po nich presun do Liptovského Jána. Krásnej liptovskej dediny, ktorá ponúka množstvo atrakcií na trávenie voľného času. Ten náš sme využili návštevou Stanišovskej jaskyne.

Bola to návšteva, ktorá nám priniesla krásny zážitok skrz objavovanie čarovného podzemia so skúseným a vtipným jaskyniarom. Kráčali sme popri stenách, kde stekala voda a ktoré matka príroda vymodelovala do neopísateľných tvarov. A potom? Potom sa blížil záver nášho výletu. Teambuidling sme zakončili tradičným slovenským obedom na salaši v Liptovskom Jáne.

Koniec, ďakovačka a ešte raz prosím

Ďalšia skvelá akcia, ktorú sme zažili pri budovaní nášho kolektívu. Čo ešte dodať?

S pokorou a vďačnosťou samozrejme ďakujeme nášmu vedeniu, že aj tento rok sme si mohli zorganizovať náš teambuilding. No už teraz obohacujú náš tím nové tváre a preto pevne veríme, že aj ten nasledujúci dostaneme rovnakú príležitosť. Nie že by sa u nás dovtedy necítili ako doma a nie že by akcií bolo málo ale… nejaký dôvod predsa musí byť. Takže… Ešte Raz Prosím(e).