S kým si, taký si. Ako však zistiť, kým sme, keď pracujeme s viac ako desiatkou ďalších ľudí? Vidíme ich a spolupracujeme s nimi každý deň. Aby sme vedeli kým sme, musíme spoznať ich charakter do hĺbky. Teambuildingy sú na to dokonalou príležitosťou. Ako iné roky, aj tento rok na našom ERP oddelení no tentokrát s čestným hosťom našej výpravy –  generálnym riaditeľom.

2 dňový trip by sme mohli rozdeliť do 3 častí. A aby to dávalo zmysel – začneme asi tou prvou.

Je to vták… Je to lietadlo… Je to Super ERP tím

Prvá cesta viedla cez niekoľko tunelov, až skončila v tom vzdušnom – viedla totiž do Hurricane Factory Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. V robote lietame, keď nás tlačia termíny, no tieto skúsenosti sme tu využiť nevedeli. Napriek tomu bola už len samotná úvodná ukážka lietania zážitkom a zároveň jemným „vydesením“. Našťastie sme dostali aj skutočnú inštruktáž a pravidlá lietania v letovej komore. To asi preto, aby sme si to vedeli aj užiť. V presklenej letovej komore s priemerom 4,3 metra a výškou 14 metrov prúdil vzduch rýchlosťou až 270 km/h. Ak si to zhrnieme, tak pre amatérov bez tréningu by to predstavovalo dosť slušný ľudský pinball. Nás sa to však netýka. Sme Super ERP tím. Ehm… každý však lietal pod dozorom inštruktora, ktorý to celé riadil, cítil psychické rozpoloženie lietajúceho, uvoľnenie aj obavy a na základe tohto všetkého vedel, čo má s daným človekom robiť. A teda poviem Vám, za mňa aj všetkých kolegov, bol to parádny zážitok. Maximálne sme si to užili. Určite to môžem odporučiť ako tip na rodinnú aktivitu a zaručujem, že sa Vám to bude páčiť. Ak nie, tak som nič nepovedala.

Viete ako to chodí: jedlo, túra, oddych, žúr a … report píše ten, kto si najviac pamätá

Keďže nás lietanie vyčerpalo (neviem pochopiť sťahovavé vtáky), presunuli sme sa do Koliby Gréta (veríme v globálne otepľovanie) v Liptovskej Sielnici, kde sme sa ubytovali a doplnili vylietanú energiu  chutným obedom. Následne nás krásne počasie vyhnalo na nenáročnú turistiku do Kvačianskej doliny. Príjemná prechádzka v malebnom, horskom prostredí,  ktorá začína v obci Kvačany pri parkovisku v ústí doliny. Turistická trasa ponúkla pohľad na skalný útvar Jánošíkova hlava, rokliny či vyhliadky na dolinu a krokomery nestíhali naberať čísla. Prešli sme náučným chodníkom s 12 zastávkami týkajúcich sa geografie, biológie či histórie z tejto oblasti. Všetky tieto informácie samozrejme využijeme pri budúcich prejazdoch týmto územím a všetkých tým určite ohúrime. V závere cesty sa nám ukázali malebné Mlyny Oblazy, kde nám spoločnosť robili milé-é-éé kozičky. ​​​​​​​A dokonca aj my ako ten najlepší tím v histórii ERP tímov sme začínali byť vyčerpaní. Pred vytúženou večerou sme sa ešte prešli okolo Liptovskej Mary. Toľko síl sme ešte našli.

Žúr a …

Večera bola gastronomickým zážitkom pre všetkých, obzvlášť pre kolegov, ktorí si objednali bravčové koleno. Teda nie, že by im tí ostatní nejako museli závidieť. Bolo treba zamakať – najprv na túre a potom na večery. Ale úspešne sme to zvládli. Končatinám sme dali konečne oddýchnuť a do neskorých nočných hodín sme hrali biliard a následne spoločenskú hru Activity.

Po noci už všetci spolu, bližšie pri sebe ako kolektív  – teda rozdelení po izbách. Po raňajkách sme sa však už rozdelili. Niektorí sa už vybrali domov za rodinami a tí, čo ostali ešte navštívili Važeckú jaskyňu v rovnomennej dedinke Važec, ktorá susedí s folklórom preslávenou obcou Východná.

Či už to bolo na jeden alebo viac dní, stretla sa tu skvelá partia ľudí, ktorí si ukázali, že ich súhra a priateľstvo v práci nie je len náhodou. S kým si, taký si. A asi som skvelá aj ja, keďže sa ukázalo, že taký je aj celý náš tím.